Život Prešova
online
online
Pripomíname si Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie
06.10.2021 Bratislava
Bratislava/Svidník
6. októbra (TASR) - Obyvatelia Slovenska si 6. októbra pripomínajú
pamätný deň - Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá sa stala
jednou z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Pred 77 rokmi
sa práve ňou začalo oslobodzovanie Slovenska od fašistických okupantov.
Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády (ČSĽA).
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 24. novembra 2015. Príslušná novela zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2016.
Karpatsko-duklianska operácia, ktorá bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie, sa začala skoro ráno 8. septembra 1944. Príslušníci Prvého československého armádneho zboru v ZSSR pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili hranice Československa v priestore Duklianskeho priesmyku 6. októbra 1944. Operácia sa skončila 28. októbra 1944 a do dejín vošla ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, ktorá sa odohrala na území Slovenska.
Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP), hlavné sovietske velenie plány zmenilo s cieľom SNP pomôcť. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ - spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12.500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 26.000 vojakov, 84.000 ich utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1630 vojakov a vyše 4000 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk predstavovali viac ako 50.000 mŕtvych a zranených.
Tak ako každý rok, tak aj tento, sa na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky Duklianske bojisko je Pamätník československého armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa návrhu českého architekta Josefa Grusa. Pamätník s obradnou sieňou je vysoký 28 metrov. Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka – pôvodnú podobu stvárnil sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.
Pod názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie sa 6. október prvýkrát pripomínal v roku 2016. Do roku 2015 niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády (ČSĽA).
O zmene názvu pamätného dňa - Deň obetí Dukly - na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie rozhodli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 24. novembra 2015. Príslušná novela zákona nadobudla účinnosť od 1. januára 2016.
Karpatsko-duklianska operácia, ktorá bola súčasťou širšie vedenej Východokarpatskej operácie, sa začala skoro ráno 8. septembra 1944. Príslušníci Prvého československého armádneho zboru v ZSSR pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili hranice Československa v priestore Duklianskeho priesmyku 6. októbra 1944. Operácia sa skončila 28. októbra 1944 a do dejín vošla ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, ktorá sa odohrala na území Slovenska.
Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie Slovenského národného povstania (SNP), hlavné sovietske velenie plány zmenilo s cieľom SNP pomôcť. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ - spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12.500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.
V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 26.000 vojakov, 84.000 ich utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1630 vojakov a vyše 4000 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk predstavovali viac ako 50.000 mŕtvych a zranených.
Tak ako každý rok, tak aj tento, sa na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky Duklianske bojisko je Pamätník československého armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa návrhu českého architekta Josefa Grusa. Pamätník s obradnou sieňou je vysoký 28 metrov. Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka – pôvodnú podobu stvárnil sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.
www.ZIVOTPO.sk
